Neviem stále s určitosťou ani po skoro dvoch mesiacoch povedať ci som urobil dobre. Na jednej strane som prišiel o veci ktoré mi tu chýbajú, na druhej som získal veľa, resp. mám späť veci ktoré som tu mal keď som odišiel z môjho rodného mestečka, zhruba pred deviatimi rokmi. Najskôr to bolo Anglicko a potom obrovská zmena, východné Slovensko. Obrovská preto, lebo mám pocit, že to bola väčšia zmena ako keď som došiel do Londýna. Jediná výhoda bola tá, že som Slovák a že na východe sa hovorí samozrejme tiež slovensky. Aj keď so slovom samozrejme by som mal narábať opatrnejšie, keďže maďarčina je v istých častiach východu, alebo častiach veľkomesta samého, ak ho tak môžem nazvať, dosť používaným jazykom. No a okrem toho bližšie k hraniciam, teda tým severným a východným sa to mení zo slovenčiny na kadejakú zmesku nárečí a podnárečí. Ale tam som sa ja vlastne ani nedostal.
Ale to už som odbočil...prečo sa vlastne ľudia sťahujú, za čím idú? To je individuálne, väčšinou ale ide o peniaze, teda o zlepšenie finančnej situácie. No a druha vec je šťastie, ( láska, partner, druh, manžel/manželka)...ja som sa odsťahoval z druhého dôvodu. Človek nedokáže žiť niekde dlho, pokiaľ nie je šťastný a ja som už šťastný nebol.
Či nájdem, resp. som našiel to pravé šťastie tu, to neviem, ale dúfam, že áno. Pod pojmom šťastie si predstavujem to, že mam vedľa seba niekoho koho milujem, na koho sa môžem vždy spoľahnúť a ktorý pre mňa znamená viac ako ktokoľvek a čokoľvek iné. Pre ktorého by som urobil hocičo a kto by pre mňa urobil to isté...toto je pre mňa šťastie, nič viac nič menej. Takého človeka samozrejme nestretnete každý deň, tak už len veriť.
Myslím, že sťahovanie už zažil každý a možno som vám týmto príspevkom pripomenul čas, kedy ste sa sťahovali, len dúfam, že máte na to iba dobré spomienky.
